HedvabnaStezka.cz SvetOutdooru.cz SvetBehu.cz TuleniPasy.cz Padler.cz FestivalObzory.cz SnowFilmFest.cz ExpedicniKamera.cz

Jak se bydlí ve válci

Jak se bydlí ve válci

Byl to ten předposlední srpnový víkend 2010, kdy krásné počasí vytáhlo na rakouské řeky snad všechny vodáky Evropy. Na Salze to vypadalo jako o „Husích svátcích“ v červenci na Vltavě, kde lze tou dobou téměř kdekoliv přejít řeku po lodích suchou nohou. A tak jsme v neděli s úlevou prchli na Enns, kde šluchta Gesause přece jen tolik lidí neláká, i když se dá nasedat až pod ní. Tu šestkovou hrůzu z nás sice sjel jen sám Víťa, ale my si dali aspoň ten pěknej kousek WW III–IV od železničního mostu dolů.

Asi 2 km před Gstatterbodenem, kde se obvykle končí u ústí potoka Johnsbach je poměrně nový skalní zával. Teprve asi před třemi lety tu řeku zpestřily mohutné balvany upadlé z kopce na pravém břehu. My si to prohlédli už v pátek, když jsme jeli kolem, ale kdo by si tu ideální stopu do pondělí pamatoval?

Mezitím zbytek naší party přenáší, přičemž si musí hledat cestičku mezi spoustou postávajících „kliošů“ české cestovky, jejíž někteří lídři byli ti první na kajacích a jiní teď peřej obchází, aby rozhodli, jestli do toho své kachničky pustí.

Nějaký skok, za který moc nevidím, sice mám před sebou, ale na ty je můj bachratý Liquidlogic Remix přece stavěný… Jenže když na hraně spatřím, do čeho se řítím, lezou mi oči z důlků. Dva metry pod sebou mám dno Pavlova kajaku! Přece ho svým autobusem nepřeválcuju! V poslední křeči hrábnu pravým pádlem, abych se masakru vyhnul, ale tím se zcela školácky stáčím do rovnoběžna s válcem, což je – jak známo – konečná. Na nějaké eskymování nebo táboření ve válci vyvěšen na pádle ani nevzdechnu, honem z lodi vykrysím, dokud mám nadechnuto, protože síla proudu je obrovská a není pochyb co mne čeká.

Je to smutné, ale asi přirozené, že teprve teď po skončeném boji o vlastní život mi napadá, jestli v tom kolotoči byl i Pavel, nebo už jenom jeho kajak. Ten při pohledu zpátky ještě vidím rotovat na stejném místě a než mne voda zanese za strom … jaká úleva – někdo vytahuje Pavla na házecí šňůře!

Když si pak sdělujeme ty morbidní zážitky, přiznává, že byl ve válci asi celou dobu, než jsem nasedl do kajaku a projel peřejí a že už se smiřoval s myšlenkou, že končí…A kdo byl jeho anděl strážný? No ten „gajd“ cestovky, co si šel prohlídnout sjízdnost pro klienty a naštěstí si vzal s sebou házečku! To fakt nelze nazvat jinak, než obrovskou klikou z prdele, protože tu naší taškařici sice už sledoval ze břehu také Vítek, ale neměl šňůru u sebe! Hrůza domyslet, jak by skončil Pavel, kdyby tam ten vůdce nebyl… Není ani divu, že si o kus dál na parkovišti vůbec nemůže vzpomenout na jeho tvář – určuje ji až někdo z naší party. Honem mu neseme s velkými díky studené pivo a co jiného si můžem vyslechnout, než vynadání do blbců pěkně od plic. Asi bych vydržel i zaslouženou facku – hlavně že to Pavel přežil (a nakonec i já). Jako zkušenost to bylo fakt k nezaplacení, teď se budeme jistit i na Malši za letního stavu…

Zkušenosti čtenářů

Ivoš

Vaše díky směřují do Havířova a Brna. Akce to byla sportovni-klub.cz a Guide byl Petr. Naše rozhodnutí znělo že naše skupina přenese a gajdi (na kajaku) pojedou vpravo protože vývar tam byl určitě delší než délka kajaku…

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

Kruťas

Nechci se hádat, ale myslím si že ten nový zával je úplně jinde než u ústí potoka Johnsbach. Pokud vím, tak je až za silničním mostem v Gstatterboden u kterého se také velmi často končí a vystupuje vpravo. Zmíněný potok do Enže ústí asi o 4 km výš.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

tomas

Ahoj. Zacal som na kajaku jazdit v maji na priehrade v stojatej vode. Tiež som sa naučil sam eskymovat podla step-by-step inštrukcii na nejakom videu z netu. Potom v juni som prešiel na umely kanal, kde je WW stupen obtiažnosti tak maximalne II na 1-2 miestach. Praktickými skusenosťami, ktore som tu nadobudol som sa vybral na Soču. Bolo to začiatkom oktobra čiže padloval som vtedy cca 4 mesiace.
To bola velikánska chyba. Bol povodnovy stav a udajne bola zakazana plavba raftom po Soči. No ale lakomy padler ,ked už investoval cas do dovolenky a peniaze do nafty, tak nedba na odporucania a aj tak sa i proti zdravemu rozumu vyda tam, kde by nemal. Prvý den sme šli Srpenica 1 z Bovca. Vela vody a na mna vtedy obrovske vlny. Kde to šlo, tam som sa vyhýbal hlavnej prudnici. Ale i tak som kdesi pri moste 2x eskymoval. Posilnené sebavedomie i ked som sa sprvu velmi bal mi dodalo odvahy na dalši den.
Dalši den voda trochu opadla a parta sa rozhodla, že daju Koritnicu. Kdesi na mape som sa docital, že Koritnica je WW3-4 a tušil som, že by mohlo dojsť k maléru, pretože som na takej vode nikdy nepadloval.
Oznamil som chalanom, ako na tom technicky som a určili poradie. Zbehli sme z parkoviska po pravej strane lesikom k vode. Nastupne miesto bolo take rozťahane vtedy, pamatam si, že i ked bolo vela vody, tam na tom mieste to bola pri nasadani par metrov taka šutrovačka a drel som dno. To sa však po par metroch zmenilo. Voda sa zjednotila a než som si stihol uvedomiť, že už treba prestat mysliet na somariny a začať pádlovať, strhlo ma to pod vrbičky. Ked som sa z nich dostal, bol som v prudnici, ktora naražala na skalu v pravo predo mnou, voda vytvarala akysi tobogan a vyniesla ma na samy vrch a na konci ma otočila hlavou dole a tak som padal do vody. Vyeskymoval som na prvy pokus a asi 5 minut zbieral moral vo vracaku alebo nejakej lagunke za tým miestom. Netušiac, čo ma čaka vydal som sa teda dalej. No a prišla tiesňava. Pamatam si, že tam boli taliani-škola a v nejakom poradi splavovali kanon. Nejak som dnu vpadloval, steny sa zbehli asi na 3 metre ja som dostal panicky strach a prud vody šialene rýchlo, doposial nepoznane hnal moj allround kajak vpred. Taliansky inštruktor stal na konci tiesňavy v pravo vo vracaku a s úsmevom počital svoje ovečky. Ked som sa tam zjavil ja so svojim smrtelnym vyrazom v tvari, videl som ako mu mizne usmev a udava sa do plnej pohotovosti. Musel som to predýchať asi 10 minut som si vyplachoval hubu vodou z potoka, lebo som v nej mal sucho. Ale strašne sucho. Cely tento horny usek zahechal na mne tak negativnu skusenosť, že si dalši splav nepamatam až na miesto, kde sa vleva do Soče. Tam už asi spadol zo mna ten strach a zacal mozog fungovat o trochu učinnejšie. Ostali mi len take utržky v spomienkach, že niekde na strednom toku Koritince český kajakari lovili svoje kočky a s namahou vytahovali ich kajaky z pod naplavenin a že som mal problemy s najazdom do vracakov na oddych, Jednak asi preto, že som to moc vtedy nevedel a asi preto, lebo velkou vodou niektore zaniki a tie vacsie sa zmenšili a takmer každy bol obsadeny – tiež odpočivajucim kajakarom. Odvtedy som tam nebol a neviem posudit, ci velkou vodou obtiažnosť klesla ale tušim, že budem pri dalšej plavbe obrovský rešpekt.

Čo som tým chcel povedať ? že som neodhadol svoje schopnosti. I ked paradoxne to nakoniec vyšlo „naoko“ ako „brnkačka“ eskymoval som tam na 1x a len raz, možno keby som sa nenechal vtiahnut pod vrbičky, tak možno by som eskymovať ani nemusel ale vydal som sa na ťažšiu vodu než na akú som realne mal, bez skusenosti, bez znalosti čitania vody, bez znalosti zachrany a sebazachrany a bez skusenosti plavačika v toku vobec. Okrem eskymovania som vtedy ovladal dobre 🙂 len kontru a da sa povedať, že som zrejme „ukontroval“ celu Koritnicu.
Takže nestači mať drahy vystroj, pozriet nejake expedicne video a hura na vodu. Na vode si to treba najprv tvrdo odmakat, nieco poplavat a pozachranovat sa lebo absencia tychto skuseností može v ťažkej vode priniesť neprijemne udalosti. Na moju obhajobu snad len tolko, že 100% samoukovi ako som ja, to zbieranie praktickej dovednosti a skusenosti trva možno raz toľko dlho.

Přidej svou zkušenost nebo doplň informace

Odpovídáte na komentář: