Packrafting sa sľubne rozvíja aj na Slovensku. Má nesporné výhody a ja som si ho naplno zamiloval. Vodácky zaujímavé úseky riek sú spravidla blízko k horám a tých máme na Slovensku pestro. Väčšina horných tokov riek má vhodnú vodu len na jar alebo po dažďoch – preto sme si na máj naplánovali splaviť s priateľmi tri krásne rieky, ktoré pretekajú tromi národnými parkami na severe Slovenska. Dunajec v Pieninskom národnom parku, Belú v Tatranskom národnom parku a Prielom Hornádu v Národnom parku Slovenský raj.
Vodácke výpravy majú svoje neopakovateľné čaro a majú viac rozmerov – spoločenský, prírodný, športový i objaviteľský. Organizáciu sme riešili spoločne s Tomášom Lukačovičom, do partie sa pridalo pár kamarátov, poväčšine skúsených vodákov, ale i začiatočníci a jeden junior. Rasťo Hatiar, filmár a tvorca dokumentov pre reláciu Extrémne v horách v RTVS (Slovenskej televízii), sa podujal natočiť z tejto akcie dokument.
Členmi našej výpravy sú tiež kamarát a dobrodruh Peter „Becko“ Ondrejovič, s ktorým som bol na vodáckych výpravách v juhozápadnej Etiópii či vo Venezuele, a spolu s ním aj svetovo uznávaný filmár Pavol Barabáš, ktorý si packrafting tiež obľúbil.
Dunajec
Ako prvú rieku splavujeme Dunajec. Ideálny na rozjazdenie, obtiažnosť WW I+, prehľadný široký tok v nádhernom kaňone, pretekajúci po hranici Slovenska a Poľska. Vďaka priehrade na poľskom území je splavný celoročne a žiadne objektívne nebezpečné miesta na rieke nie sú. Je teda dokonalý aj na výuku. Dvanásťkilometrový splav začíname pri Penzióne Pltník pred Červeným Kláštorom, kde je aj autokemping. Prielomom Dunajca vedie popri rieke aj turistický chodník / cyklocesta. Tento úsek s výhľadom na Tri Koruny sa vďaka svojej príťažlivosti v sezóne často splavuje na drevených pltiach. Scenériu v pozadí dokresľujú zasnežené Vysoké a Belianske Tatry. Niečo fotíme, točíme, občas nerobíme nič a náramne si tú pohodu užívame. Míňame zaujímavý Kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore a niekto azda zazrel i lietajúceho mnícha Cypriána…
Packrafting nie je o hraničných športových výkonoch, ale o slobode a pohode. Sme radi, že si túto filozofiu osvojuje stále viac ľudí. Menej skúsení vodáci sa oťukávajú, niektorí kúpu a teda trénujú sebazáchranu. Úspešne. Môže sa zísť. V druhej polovici splavu nás chytí dážď, ale nevadí, vodu máme radi. Splav končíme pri odbočke na Lesnicu, o 300 m ďalej už rieka tečie na poľské územie. Presúvame sa do nášho basecampu Podlesok pri vstupe do NP Slovenský Raj.
Prielom Hornádu
Druhý deň máme v pláne splaviť Prielom Hornádu. Tento najkrajší úsek rieky medzi Hrabušicami a Čingovom vedie nádherným vápencovým kaňonom a kedysi dávno som ho dvakrát splavil na laminátovom kajaku s partiou z lodenice pri Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Neskôr bol splav Prielomu viac než 20 rokov zakázaný z dôvodu ochrany prírody, od roku 2016 sa rieka dá znova splavovať v období od 1. 5. do 31. 10. za vodného stavu 70 – 110 cm na vodočte Hrabušice, maximálnom počte lodí 70 za deň a zaplatení poplatku 10 € na osobu u pracovníkov Správy NP v Hrabušiciach.
Máme šťastie, voda je na 72 cm, ideme na to. Začíname v Hrabušiciach a naplánovaný koniec splavu je Čingov. Čaká nás zhruba 12 km splav obtiažnosti WW II, pár spadnutých stromov. Pripája sa k nám skupina lokálcov okolo špičkového horolezca Michala Sabovčíka. Je nás spolu 17 a tak vytvoríme asi slovenský rekord v počte jazdcov na packraftoch Robfin na jednej rieke.
V úvode Hornád tečie lúkami v meandroch, kde si nováčikovia natrénujú smerovanie svojho packraftu. Od vstupu do kaňonu vedie povedľa rieky turistický chodník, občas exponovane po železných stupňoch a reťaziach. My si užívame energiu rieky a tešíme sa z dokonalej nevirtuálnej reality. Len sem-tam nám plastová fľaša v rieke pripomenie, že nie sme na Salze.
Uprostred splavu mávame lezcom na Tomášovskom výhľade, miestnej lezeckej oblasti, a na prestávku parkujeme pri Letanovskom mlyne. V zime som bol tu v tiesňavách fotiť ľadolezcov, je úžasné, ako sa vie príroda meniť a poskytovať nám rozmanité ihriská na outdoor aktivity.
Koryto má šírku 5-8 m, scenéria sa naustále mení. Občasné krízové momenty zapríčinené padnutými stromami zvládajú aj menej skúsení vodáci a v cieli v chatovej oblasti Čingov nás čaká čapované. Krásny deň za nami. Rasťo Hatiar oslavuje narodeniny a tak sa socializujeme.
Belá
Tretí deň je na našom jedálničku Belá, jediná slovenská rieka alpského charakteru, WW II–III. Tečie z Tichej a Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách, meandrujúc na štrkovom podloží. Táto zima je však o 3 – 4 týždne posunutá a sneh sa ešte vo výškach intenzívne netopí. Vodočet ukazuje 56 cm, čo by sa ešte na packraftoch zjazdiť dalo, ale je to na hrane a tak sme sa rozhodli zmeniť plán, rieku i národný park.
Čierny Váh
Spod Kráľovej Hole v masíve Národného parku Nízke Tatry vyteká Čierny Váh, jeden z dvoch prameňov našej najdlhšej rieky Váh (403 km). Jeho horný úsek nepoznáme a dnes má vodu, tak ho ideme objaviť. Minulú sezónu bol od jari do jesene zjazdný iba 6 dní, je to teda výzva. Poznáte to, trochu lotéria – vyjde alebo nie?
Pri Liptovskej Tepličke ešte nemá dosť vody, ale pri Šuňavskom potoku nasadáme a vydávame sa do neznáma. Časté prekážky v koryte vnímame ako dobrodružné preliezky na detskom ihrisku, ktoré nám prinášajú adekvátne množstvo zábavy. Vediem skupinu, vyhodnocujem riziká a dokumentujem tú krásu okolo. Obtiažnosť WW II+ a menej. Packrafty sú na tento druh riek úplne dokonalé; časté hop-off & hop-in, ľahké prenášanie keď je to nevyhnutné. Kajakári by nadávali kvôli častému šprickovaniu, jazdci na pevných kanoe by nadávali na prenášačky, posádky gumených dvojok by museli byť slušne zladené a aj tak by sa pod viaceré stromy nevopchali, rafty sa sem nehodia. A pre nás akurát.
Kamaráti sú prírodné typy a panenská príroda navôkol nás uchvacuje. Končíme po výživných 8 km pri sútoku s Ipolticou, ktorá sa tiež zdá byť zjazdná. Najsilnejší zážitok za tri dni a úsmevy na tvárach. Lotériu sme vyhrali. Logistický problém so zákazom vjazdu na lesnú cestu pri zvážaní áut vyriešime milým slovom k pracovníkom Štátnych lesov a odomknutím závory. Celá akcia dopadla na výbornú. Slovenské rieky poskytujú dostatok variácií, od horských riav, cez údolné rieky, umelé kanály v Mikuláši a Čunove, až po veľtok Dunaja a čarokrásne Dunajské luhy. Len treba vedieť kedy, kde a na čom. Podstatné je byť na vode. Čím viac, tým lepšie.
