V Európe azda nie je vodákom viac zasľúbená krajina, než Nórsko na ďalekom severe. Nádherné ľadovcové rieky lákajú krištáľovo čistou vodou, strmo padajúcou z vysokých náhorných plošín až do hlbokých fjordov. Voda tu vytvorila tak neuveriteľné scenérie, aké nemožno hľadať snáď nikde inde vo svete. Vodákovi by sa žiadalo stráviť tu prinajmenšom celé leto. My sme mali na Nórsko vyčlenený len jeden týždeň.
Okrem krátkeho času na pobyt je prekážkou aj vzdialenosť – pre našinca to nie je autom práve na skok. Tento problém sa nám ale podarilo vyriešiť naozaj elegantne. V Nórsku máme kamaráta Jana Adamove, ktorý tu žije a vlastní obytnú dodávku. A my sme to vzali priamym letom z poľského Krakova na letisko Sandenfjord 100 km južne od Osla. Spiatočné letenky s batožinou vyšli zhruba na 100€ a tak sme sa rozhodli využiť potenciál packraftov ROBfin. Do 80l loďáku sa k packraftu veľkosti L a štvordielnemu pádlu vošla kompletná vodácka výbava, spacák, karimatka a ostalo miesto aj na Adventure Menu a na tekutý proviant, ktorý je v Nórsku nesmierne cenený. Keďže sa ale naša výprava z pôvodne plánovaných štyroch členov rýchlo rozrástla na konečný počet desať, museli sme k Janovej dodávke pridať ešte dve autá z požičovne.
Sme skupina s rôznou výkonnosťou, program tripu sme preto rozdelili na tretiny: jednu časť venujeme ľahkým riekam, tretinu tým ťažším a tretinu poznávaním krajiny na výletoch. Ideálne by bolo vyhľadávať strednú obtiažnosť okolo WW III, ale práve takýchto riek je v Nórsku, vďaka charakteru krajiny, poskromne. Rieky tu pramenia na náhorných plošinách v nadmorskej výške nad 1000 m n. m. a na malej vzdialenosti padajú v prudkých stupňoch o desiatky, až stovky výškových metrov dole do mora. Tieto stupne sú prestriedané rovinatými úsekmi, kde je voda pomerne pokojná. Je tu veľa riek nízkej obtiažnosti (WW I a WW II), veľa ťažkých úsekov (WW IV–VI) a množstvo vodnatých vodopádov.
Po prílete sa presúvame do oblasti Telemark a hľadáme ľahkú rieku na rozjazdenie – v našom prípade Tinne, na ktorú sme nastúpili pod priehradou Tinnoset. Je to rieka skôr pre kanoe než divoká voda, no pre našu pohodovú partiu na začiatok poslúžila dobre. Severský charakter krajiny poteší každého dobrodruha a pripomína romantické predstavy vodákov o ďalekej Kanade.
Ďalšia rieka v pláne bola Austbygdåi, s úsekmi obtiažnosti WW III–V, je ale veľká voda a s našou skupinou si netrúfame. Vychutnali sme si teda aspoň polnočnú saunu s kúpaním v rieke. Pri presune cez náhorné plošiny smerom na sever si dávame pádlovačku pomedzi ľadové polia, čo je výnimočný zážitok.
Našim ďalším cieľom je Numedalslågen a úsek známy ako Dagali, na ktorom je niekoľko raftových základní. Splavuje sa od jazera Ossjøen po dedinu Dagali. Na 12 km úseku nájdete obtiažnosť WW III, WW IV až WW V a jedno pre packraft nezjazdné miesto – v závere, kúsok nad cestným mostom. Zvolili sme ľahšie pasáže, avšak aj tie s nejedným členom výpravy riadne pocvičili. Tu sa ukázala obrovská výhoda packraftov – hlavne pre slabších pádlerov, ktorí neeskimujú – možnosť nastupovať po prevrátení späť do člna priamo z vody a kontinuálne pokračovať ďalej. Samozrejme tomu musí zodpovedať charakter rieky – musí byť vodnatá (čo v Nórsku väčšinou nie je problém), je potrebné mať manéver natrénovaný a určite sa hodí mať poruke skúsenejšieho pádlera, ktorý s celým procesom vie pomôcť.
Po presune do Vossavangen sa nám vhodné úseky okolo WW III hľadajú trochu ľahšie. Vyberáme si WW II–III úsek rieky Raundalselvi. V tejto oblasti je ale možností viac, je dobré riadiť sa guidebookom a samozrejme sledovať vodočty.
Neskôr pokračujeme ešte ďalej na sever, venujeme sme sa ale už viac fakultatívnym výletom k vodopádom, návšteve Geiranger fjordu, fascinujúcim serpentínam Cesty trollov a obzeráme Trolliu stenu, najvyššiu kolmú stenu v Európe. Cestou späť na juh sme plánovali ešte deň pádlovania na najvyhľadávanejšej nórskej rieke Sjoa, nakoniec sme ho však už nestihli. Nevadí, chystáme sa sem znova, počká si nás.
Naša nórska výprava sa konala začiatkom júna, vody bolo tak akurát a dlhé dni sme naplno využili. Neraz sme prichádzali na táborisko až tesne pred polnocou, pretože až do jedenástej je denné svetlo. Výletom k vodopádom sme často venovali dlhé večery a podarila sa nám aj pádlovačka o desiatej večer za plného svetla. Po týždni tak máme pocit, že sme tu strávili dvojnásobnú dobu.
Nórsko je krásna krajina, kde by vodák mohol bohatým programom zaplniť celé leto. Pri dobrom plánovaní a kuse improvizácie sa ale aj za sedem dní dá stihnúť neskutočne veľa.
Podívejte se na kompletní fotogalerii
Přejít do galerie
Bavil Tě článek? Můžeš podpořit naši tvorbu!
Tvoříme původní obsah a píšeme o všem, co se na české vodácké scéně děje. Žádné kopírování cizích zdrojů, všechno je ověřené na vlastní kůži. Tvorba takového obsahu ovšem něco stojí a budeme vděční za podporu naší práce! Využít můžeš QR kód nebo dar zaslat na účet 2801829432/2010 s variabilním symbolem 444999.
Děkujeme!
