Tomáš Lukačovič

Začalo to 11. novembra 1974, keď štyria benátski veslári absolvovali trasu San Marco – Burano – Murano – San Marco a rozhodli sa, že k ďalšej jazde prizvú aj priateľov. Spoločnému pádlovaniu dali názov Vogalonga. Prvá oficiálna Vogalonga sa konala v máji 1975 a zúčastnilo sa jej približne 500 lodí a 1500 veslárov. Odvtedy sa koná každý rok (s výnimkou koronavírového roku 2020) a termín sa postupne ustálil na Turíce – cirkevný sviatok, pripadajúci na päťdesiaty deň po Veľkej noci. Toto podujatie sa stalo akousi výzvou na ochranu kultúrneho dedičstva mesta, ktoré stáročia stojí na vode. Je to tichý protest proti motorovej doprave v Benátkach a jej negatívnemu vplyvu na krehkú rovnováhu benátskej lagúny a základy benátskych stavieb. Aj preto je v čase konania Vogalongy všetka motorová doprava vylúčená.

V Európe azda nie je vodákom viac zasľúbená krajina, než Nórsko na ďalekom severe. Nádherné ľadovcové rieky lákajú krištáľovo čistou vodou, strmo padajúcou z vysokých náhorných plošín až do hlbokých fjordov. Voda tu vytvorila tak neuveriteľné scenérie, aké nemožno hľadať snáď nikde inde vo svete. Vodákovi by sa žiadalo stráviť tu prinajmenšom celé leto. My sme mali na Nórsko vyčlenený len jeden týždeň.