Začalo to 11. novembra 1974, keď štyria benátski veslári absolvovali trasu San Marco – Burano – Murano – San Marco a rozhodli sa, že k ďalšej jazde prizvú aj priateľov. Spoločnému pádlovaniu dali názov Vogalonga. Prvá oficiálna Vogalonga sa konala v máji 1975 a zúčastnilo sa jej približne 500 lodí a 1500 veslárov. Odvtedy sa koná každý rok (s výnimkou koronavírového roku 2020) a termín sa postupne ustálil na Turíce – cirkevný sviatok, pripadajúci na päťdesiaty deň po Veľkej noci. Toto podujatie sa stalo akousi výzvou na ochranu kultúrneho dedičstva mesta, ktoré stáročia stojí na vode. Je to tichý protest proti motorovej doprave v Benátkach a jej negatívnemu vplyvu na krehkú rovnováhu benátskej lagúny a základy benátskych stavieb. Aj preto je v čase konania Vogalongy všetka motorová doprava vylúčená.
Tento rok, 24. 5. 2026, sa uskutoční jubilejný 50. ročník. Ale poďme pekne po poriadku – čo je Vogalonga, ako prebieha a na čo sa pripraviť, ak ju chceme odpádlovať.
Štart
Vogalonga je nesúťažná regata v Benátkach, určená pre všetky nemotorové plavidlá. Trať má dĺžku približne 30 km, štartuje sa v ústí Canal Grande priamo pred námestím San Marco .
Už samotný štart je obrovským zážitkom – tisíce lodí: kajaky, veslice, dračie lode, športové gondoly a ďalšie plavidlá „od výmyslu sveta“. Štart je chaotický, pozvoľný a pompézny, pokojne môže trvať 20 až 40 minút. Posádky si užívajú jedinečnú atmosféru a neváhajú medzi sebou pokrikovať s typickým talianskym temperamentom.
Pelotón lodí sa vždy natiahne na dĺžku niekoľkých kilometrov. Vedú rýchle posádky, ktoré sa hecujú v pretekárskom tempe, za nimi nasledujú stovky rekreačných pádlerov a úplne vzadu množstvo pomalých lodí, ktoré idú čisto zážitkovým tempom. Vďaka tomuto masívnemu zoskupeniu si každý nájde skupinu rovnako rýchlo pádlujúcich lodí, s ktorými sa dokáže naladiť na spoločné tempo.
Nevýhodou je riziko kolízií, ktoré sa objavujú každoročne na rovnakých miestach. Prvé kritické miesto je približne tri kilometre od štartu, v zákrute na južnom výbežku Benátok v kanáli medzi Benátkami a ostrovom Lido. Dav lodí sa natlačí na vnútorný okraj zákruty, zadné lode tlačia na predné a slabší pádleri to nie vždy ustoja – alebo si jednoducho nevšimnú zozadu prichádzajúce veslice. Týmto kolíziám sa však dá vyhýbať: ísť zákruty viac po vonkajšej stope s menšou hustotou lodí a hlavne sledovať aj dianie za sebou.
Po niekoľkých zákrutách si pádler na špecifiká podujatia zvykne, zladí tempo so skupinou a pelotón smeruje k ostrovu Burano, vzdialenému od Benátok približne 12 km. Burano je otočiskom a najvzdialenejším bodom Vogalongy. Tu už môžete v kľude a do sýtosti pozorovať posádky lodí okolo seba – mnohí majú nápadité kostýmy, pokriky, iní zase predvádzajú bubnovaciu show, mladí, starí, všetci plní radosti a spolupatričnosti.
Burano
Je až prekvapujúce, ako príjemne týchto 12 km v spoločnosti ostatných lodí ubehne – polovica trate je zrazu za nami. Atmosféra okolia napovedá, že ide o významnú lokálnu udalosť: obyvatelia povzbudzujú pádlerov, púšťajú taliansku hudbu, ponúkajú občerstvenie, prihovárajú sa účastníkom a jednoducho žijú spolu s Vogalongou. Pri Burane sa nachádza aj oficiálna občerstvovacia stanica, teda hlavný míľnik približne v polovici trasy. Od tohto bodu sa už vraciame späť do Benátok.
Podívejte se na kompletní fotogalerii
Přejít do galerie
A práve tu prichádza zlom. Po príjemnej trase k Buranu má človek pocit, že rovnako ľahko to pôjde naspäť. Ale realita je iná. Na občerstvovačke si niektorí potrebujú odskočiť, dovtedy pekne usporiadané skupiny sa roztrhajú, úzke kanály vystrieda otvorená plocha lagúny a pádler zrazu vidí v diaľke svoj ďalší cieľ – 5 km vzdialené Murano – ktoré sa cez narastajúcu únavu približuje neskutočne pomaly.
Murano
Nič iné však neostáva, jednoducho treba pokračovať. Po tomto najúmornejšom úseku dopádluje unavený pádler do Murana – ostrova známeho výrobou muránskeho skla, kde opäť vítajú pelotón stovky nadšencov. Pelotón je v tejto fáze rozťahaný na niekoľko kilometrov a keďže Vogalonga nie je pretek, bez problémov tu môžeme vystúpiť, sadnúť na kávu či zmrzlinu, sledovať prechádzajúce lode a po chvíli sa pripojiť a pokračovať ďalej.
Z Murana máme pred sebou už len dva kilometre k Benátkam. Trasa vedie najprv úzkym Canale di Cannaregio, kde pod mostom Ponte dei Tre Archi vzniká každoročne legendárna vodná zápcha. Dlhé veslice sa do seba zakliesnia tak, že sa nedokážu pohnúť ani použiť veslá. Situáciu musia neraz riešiť asistenti z motorových lodí, niekedy dokonca potápači. Zápcha sa tiahne až k ústiu kanála, viac než 200 metrov beznádejne zakliesnených lodí. Vstup do kanála je síce regulovaný, ale nie príliš – lebo keby zápcha nevznikla, nebola by to predsa Vogalonga.
Tu mám jeden užitočný tip: tento úsek sa dá obísť iným kanálom. Vyhneme sa tradičnej zápche a zároveň si užijeme pokojnú štvrť Cannaregio, ktorá bola v minulosti židovským getom a dnes je výrazne menej turistická než San Marco.
Následne vplávame do kľukatiaceho sa Canal Grande, ktorý je skutočnou odmenou na záver. Najmä pod ikonickým mostom Ponte di Rialto povzbudzujú pádlerov davy turistov a tradičné gondoly na pozdrav zdvíhajú pádla.
Cieľ
Do cieľa – opäť pred Dóžov palác na Piazza San Marco – zostávajú necelé dva kilometre. Cieľ je rovnako pompézny ako štart, organizátori vítajú prichádzajúcich účastníkov po mene cez amplión, ktorý sa ozýva po celom Canal Grande. Každý účastník dostane medailu a diplom, víťazom je teda každý, kto dopádluje do cieľa v stanovenom čase.
Najrýchlejšie posádky zvládnu Vogalongu približne za 2,5 hodiny, pomalšie a zážitkové posádky za 6–7 hodín. Cieľ žije až do neskorého popoludnia. Pádleri vystupujú na kamenných schodoch pri Bazilike Santa Maria della Salute, oddychujú, debatujú s účastníkmi z iných krajín a pokojne si na niekoľko hodín odparkujú kajak, aby sa prešli po Benátkach, naobedovali, pozreli galérie alebo si kúpili suveníry.
Na štart aj z cieľa je potrebné dostať sa tiež po vode. Od miesta „základného tábora“ závisí teda aj vzdialenosť, ktorú si treba pripočítať k samotnej trase regaty – samozrejme dvakrát.
Najčastejšie možnosti:
- parkovanie pri železničnej stanici na začiatku Canal Grande (nutná rezervácia vopred) – cca 2 km od štartu
- ostrov Lido – dostupný trajektom, miesto s možnosťou kúpania v mori na mestskej pláži– cca 4 km
- kemp Fusina na juhu pevninskej časti Benátok – dostupný bez trajektu, výborná komunita a najčastejšia voľba kajakárov – cca 7 km
Úzke kanály Benátok
Mnoho ľudí láka Vogalonga najmä kvôli možnosti plaviť sa v romantických úzkych kanáloch Benátok, kde je pádlovanie inak zakázané alebo prísne regulované. Počas Vogalongy je oficiálne možné pádlovať aj v týchto kanáloch, hoci v jednotlivých ročníkoch sa to môže mierne líšiť. Vo všeobecnosti však platí, že počas Vogalongy sú miestne úrady k vodákom výrazne benevolentnejšie než kedykoľvek inokedy. Dá sa tak nahliadnuť do nádherných zákutí, sledovať život v kanáloch, kľučkovať medzi gondolami a urobiť si neopakovateľné fotografie.
Ako si plánovať Vogalongu
Predovšetkým je potrebné včas si ustrážiť registráciu. Zvyčajne sa otvára 1–2 mesiace pred podujatím, ale ako už v Taliansku býva zvykom, neexistuje pevný termín ani záruka. Najskôr sa môžu registrovať tradičné benátske plavidlá so zvýhodneným štartovným, následne je registrácia otvorená pre kohokoľvek a pre akékoľvek nemotorové plavidlo poháňané ľudskou silou. Limit je 2000 registrovaných plavidiel a v silných ročníkoch sa kapacita minula už po niekoľkých týždňoch.
Jednoznačne odporúčam neobmedziť pobyt len na samotnú Vogalongu, atmosféra nespočíva len v udalosti samotnej, ale aj v prípravách, rozpádlovaní a výmene zážitkov po nej.
Pred Vogalongou si nechávame vždy jeden celý deň na pádlovanie po Benátkach, ktoré spájame s prechádzkou a vyzdvihnutím štartovného čísla v centre mesta. Treba si len nájsť bezpečné miesto na zaparkovanie kajaku, čo môže byť miestami výzva.
Oplatí sa navštíviť aj Lido – časť Benátok s plážami na otvorenom mori, kam sa chodia kúpať miestni. Na Lido sa dá jednoducho dopádlovať a kajaky nechať v prístave na strane lagúny.
Niekoľko dobrých rád
Aký typ plavidla zvoliť? Ak chceš ísť celú trasu, ideálny je dlhý, rýchly morský kajak. Veľmi obľúbené sú morské dvojkajaky – dobre si podelíš sily na dlhej trati a nikdy nepádluješ sám. Rýchlostný kajak ani fitness kajak pre bežného užívateľa nie je vhodný, pretože miestami je voda naozaj dosť zvlnená od ostatných lodí (účastníkov Vogalongy aj okolitej dopravy) a nároky na stabilitu lode sú vysoké. S krátkou a pomalou loďou – napríklad packraftom či turistickým paddleboardom – môžete absolvovať štart, vodnú exkurziu Benátkami, no celú 30 km trasu odporúčam radšej vynechať.
Pozor na okolitú dopravu! Doprava v Benátkach vie byť riadne chaotická a hladina poriadne rozvlnená. Na samotnej trase to nie je tak citeľné, ale pri ceste na štart a na ceste z cieľa po skončení regaty už áno. Dávajte si veľký pozor najmä na Canal della Giudecca, ktorým sa plavia aj veľké lode – vlnobitie tu býva silné a nepravidelné. Navyše brehy sú kolmé, takže takmer nikde nie je možné bezpečne pristáť a vystúpiť z kajaku.
Benátčania na seba radi pokrikujú – bežný folklór! Ak na teba niekto bude navonok nervózne vykrikovať čosi po taliansky, nemusí to hneď znamenať konflikt. Skús sa usmiať, odpovedať niečo po svojom a pokračovať ďalej. Väčšinou je to iba súčasť miestneho folklóru a bežný prejav temperamentnej komunikácie. Skús sa jednoducho naladiť na miestnu atmosféru!
Podrobnosti nájdete na webu vogalonga.com.
Bavil Tě článek? Můžeš podpořit naši tvorbu!
Tvoříme původní obsah a píšeme o všem, co se na české vodácké scéně děje. Žádné kopírování cizích zdrojů, všechno je ověřené na vlastní kůži. Tvorba takového obsahu ovšem něco stojí a budeme vděční za podporu naší práce! Využít můžeš QR kód nebo dar zaslat na účet 2801829432/2010 s variabilním symbolem 444999.
Děkujeme!
